Dlhé roky sa písalo “Hic sunt leones”, teda že v regióne Banskej Štiavnice bol tramping takmer neznámym pojmom. Nehovoriac už o dobe pred viac ako 50 rokmi. Až kým kamarát Iggy neurobil objav…
T.O. NIGERS, Banská Štiavnica
Za onoho času, na začiatku leta roku 1967, sa partia deviatakov bývajúcich na jednom námestí Svätej trojice v Banskej Štiavnici, chodiacich do tej istej základnej školy, ovplyvnená stanovačkami s rodičmi na rybačke i z rozprávania starších bratov, rozhodla uprosiť rodičov, aby mohli aj oni skúsiť samostatné dobrodružstvo pri táborení. A tak sa na začiatku prázdnin vydali v károvaných košeliach, obťažkaní stanom, proviantom, sekerkou a samozrejme – s dekami, z Trojičného námestia cez Červenú studňu a popri Tiršovom* prameni až k ústiu Teplého potoka, na vyhliadnuté miesto k Dolnému Hodrušskému tajchu. Občas si museli počkať, až toto miesto opustí rodinka z Bratislavy, no ako odmena im ostalo parádne miesto na stan, vystlané ihličím. A tak sa Pavel Pelachý (Ťiborko), Jaroslav Kršiak (Jerry) a † Marián Chrien (Tôňa), na celé leto stali dobrodruhmi na ich táborisku. Jerry mal aj gitaru a pár pesničiek odpísaných s akordami od staršieho brata, a tak sa podvečer hrádzou tajchu niesol aj ich spev.
Pôvodne to bolo len romantické miesto pod lesom, kde sa Teplý potok vlieva do tajchu. No keďže lesy vôkol Štiavnice lákali k tajchom i pod koruny stromov ľudí aj z ďalekého okolia, tak sa chlapci zoznámili s trampami z T.O. Albatros z Ivanky pri Dunaji. Oni ich zaúčali do nepísaných zákonov trampingu, úcte k ohňu i kamarátstvu. Od toho času tento čarovný kúsok prírody dostal názov Albatros. Jedného dňa prišiel Jerry na ich flek a hrdo im oznámil, že odteraz budú Trampská osada NIGERS. Názov síce vznikol skomolením anglického slova „kopáči/zlatokopi“ – „diggers“, no i tak mu neubral na jeho vážnosti. Vlajku si vyrobili priamo na fleku a to z kôry buku, na ktorý uhlíkom napísali “NIGERS”.
Chlapci sa venovali nielen obvyklým táborníckym zručnostiam ako varenie čaju, melty v kockách, či chystaniu dreva. Ale skúšali svoje schopnosti pri vrhaní nožov, plávaní v tajchu, či lovení rýb a rakov z potoka. Tu mal navrch kamarát Tôňa, ktorý tri dni pozoroval rybára, ako sedí počas dňa pri tajchu a „ani ťuk“. Tak sa rozhodol svoju udičku ozdobiť kôrkou chleba na slušivom háčiku a skúsiť šťastie. Kamaráti boli práve na prechádzke v okolí a keď sa vrátili, Tôňa ich rýchlo volal do stanu a v kotlíku, kde bol pôvodne čaj, si hovel kaprisko poctivých rozmerov. Nevedeli, čo si počať, a keďže im bolo ľúto toho pána, čo už tretí deň sedel naprázdno na brehu tajchu, šli za ním a ponúkli mu toho kapra. Že on si ho zaslúži viac.
zo života na fleku Albatros
(kvalita fotografií je poplatná dobe a technike, chvalabohu za ne…)
Na proviant si ešte pred letom privyrábali vynášaním uhlia v košoch do domov roztrúsených na haldách okolo Trojičného námestia. Za túto fušku dostali niekedy aj 10 korún. Za to veru nakúpili podstatnú časť poživne zo zoznamu, ktorý si spísali spoločne pred víkendom. Ba veru ostalo aj na trocha pálenky. Tá však slúžila na ponúknutie občasných návštev, ako pani čo pásla kozy, či drevorubači, čo im za ponúknutie aj drevo motorovou pílou nachystali. Časom pribrali do partie aj kamaráta Roba Lacka a kulturistu Dušana Najšla. A nechodili len na Albatros, ale podnikali aj cyklovandre na Richňavu, či na Tiršov prameň. Tam spali len pod širákom. Počúvadlo bolo už vtedy prehustené rekreantami a tak ho zo svojich vandrov vynechali. Raz sa rozhodli, že si postavia plť a na nej sa poplavia po tajchu. Pol dňa lopotili so sekerkou, aby dali k sebe aspoň 4 poriadne kmene stromov a zbili z nich plť. Keď ju slávnostne podvečer spustili na vodu, plť sa napriek ich snahe, aby bola dokonalá ako loď Francisa Draka “Golden hind”, premenila na Vasu a okamžite klesla ku dnu. Tak skončila ich kariéra pirátov. Od T.O. Albatros dostali aj zvadlá na ich akcie, no chlapci neopustili svoj kraj tajchov a lesov. Takto trávili spoločné chvíle na Albatrose leto čo leto. Ich spoločné chvíle na dva roky prerušila vojenčina. Po vojne Albatrosom ešte znela gitara s novými pesničkami, čo si chlapci doniesli z vojenčiny z Čiech, no zakrátko sa poženili a tak leto roku 1977 naposledy zažilo ich spoločné stanovanie i tóny gitary.
A tento príbeh je pravdivý, lebo mi ho vyprávali v krčme v Štiavnici Ťiborko, ako i Jerry v krčme v Bystrici, ktorých som vypátral vďaka facebooku.
Iggy
ps – aj vďaka tomuto pátraniu sa členovia bývalej T.O. Nigers, Jaroslav Kršiak – Jerry a Palko Pelachý – Ťiborko, stretli v Banskej Štiavnici, aby pospomínali a doplnili údaje o svojej trampskej osade
členovia T.O. Nigers v r. 2024
* pozn. red.: tzv. Tiršov prameň sa nachádza na severozápadnom úbočí vrchu Paradajs, v úrovni Horného hodrušského jarku. Toto ľudové pomenovanie pochádza z foneticky maďarského „tiršforáš“, správny geografický názov je Tirtsov prameň, nazvaný podľa Rudolfa Tirtsa, propagátora a jednej z vedúcich osobností organizovanej turistiky v 70. rokoch 19. storočia.
** článok bol uverejnený v Severke č. 2/2024, v rubrike Po stopách tulákov
