1931 – 1946
Zverejnené výročia vychádzajú z Pekelníkom spracovaného prehľadu viac ako 1500 trampských osád súčasných i minulých, datovaného apríl 2019. Zoznam je súčasťou Pekelníkovej KRONIKY TRAMPSKÝCH OSÁD, ktorá bola priebežne uverejňovaná na webe trampnet.sk
Vzhľadom na to, že Trampnet slúži už len ako archív, bez vykonávania zmien a opráv, budeme prípadné aktualizácie zverejňovať na stránkach časopisu Severka a webe trampskemuzeum.sk.
Akékoľvek doplnky, upresnenia a otázky môžeš smerovať na kontaky TZ Severka.
-r-
1931
MARYLAND – Bratislava
RUDÝ TESÁK – Bratislava
1936
ARIZONA – Bratislava
DAKOTA – Bratislava
TATRAN – Vyšné Hágy
1941
ČERVENÁ SEDMA – Bratislava Trnávka
JEROME CAMP – Bratislava
LUŇÁK – Bratislava
MODRÁ HVIEZDA 2 – Bratislava
VLČIE HLAVY – Hrnčiarovce
YUCATAN – Bratislava
ZAMBA – Bratislava
ZELENÁ SEDMA – Ivanka pri Dunaji
1946
ARIANA – Bratislava
ESCATADO – Bratislava
ESKYMO – Bratislava
KENTUCKY – Bratislava
MANITOU – Bratislava
MORGÁNA – Bratislava
PSANCI – Bratislava
RUDÝ ŠÍP – Bratislava
SIOUX – Bratislava
SOUMRAK – Trnava
ZLATÁ NEVADA – Bratislava Rača
T.O. ZELENÁ SEDMA, Ivanka pri Dunaji 1941
Kamaráti Milan Zeman – Páratko (tiež Para), Franci Sekír – Kaktus I., Kaktus II., Rudo Krančovič – Rul, Jusa, Gusto Konečný – Gabi, Jožo Belovič – Otic, Oticova manželka – Mamka, Dodo Hakl – Bugy a Dodo Zeman – Muharica sa často stretávali a chodievali do prírody už pred rokom 1941. Meno však osada dostala až na Vianoce v roku 1941 v hostinci u Michálkovej v Marianke a to dosť originálnym spôsobom. Vytiahli si ho totiž v kartách. Znelo: ZELENÁ SEDMA. Šerifom tejto novej osady sa stal kamarát Páratko.
Ivanská osada chodievala na všetky pekné miesta, ktoré si v minulosti obľúbili bratislavskí trampi, k Dunaju, na Devínske jazero, na Pánsku lúku i na Granadu. V prírode sa učili zaobchádzať s mapou, buzolou, sekerou, nožom, skrátka všetko, čo k trampovaniu patrilo.
Možno že je smiešne spomínať niečo také samozrejmé, no v tých časoch to až také samozrejmé nebolo. Isteže, osada Zelená sedma nebola jediná, čo sa niečím podobným zaoberala, ale je takmer jediná, čo to vo svojich spomienkach uvádza.
V spomienkach sa možno dočítať i to, že kamaráti z osady Zelená sedma chodievali spolu s inými kamarátmi z bratislavských trampských osád táboriť aj v zimnom období, presnejšie táboriť na snehu – sahaganovať. Takto v zostave Indoš z trampskej osady DAKOTA, s Teddom, Redom a Brčkom to najprv vyskúšal Joe zo Zelenej sedmy a neskoršie i ostatní kamaráti.
Osada Zelená sedma prežila i obdobia zákazov a prenasledovania trampov v povojnových rokoch. Časom a odchodom prvých priekopníkov trampingu z Ivanky pri Dunaji dušou trampského hnutia v Ivanke bol a zostal kamarát Muharica. Nechýbal ani na jednom spoločnom podujatí, či už „U Rusa″, alebo aj v obci. Častým hosťom býval aj na stretnutiach starých trampov v Bratislave a poznajú ho vari po celej republike, kde sa zúčastňoval najvýznamnejších trampských podujatí. No najčastejšie ho bolo možno nájsť na zvláštnej trampskej chatke, ktorú si postavil aj za pomoci kamarátov Tuňa a Pazúra – hausbóte a ten zakotvili na Malom Dunaji neďaleko táboriska „U Rusa″.
Významným členom zo zakladajúcich osadníkov bol aj Bugy, ktorý sa stal známym kameramanom československej televízie, v ktorej pracoval celý svoj život. Za kamerou stál pri zrode desiatok TV filmov, seriálov a programov. Na potlachu usporiadanom u Rusa pri príležitosti 60 rokov trvania trampingu v Ivanke pri Dunaji mu bol odovzdaný totem zhotovený kamarátom Bakalom z T.O. Prameň. Bugy toto ocenenie ohodnotil ako „trampského oscara″.
Muharicova stará osada už zanikla, no meno ZELENÁ SEDMA prevzala nová generácia trampov v sedemdesiatych rokoch. To je však už novšia história trampskej osady ZELENÁ SEDMA.
Didi
T.O. TATRAN, Vyšné Hágy 1936
Pravdepodobne je to najstaršia známa trampská osada na východe Slovenska. V roku 2021 si pripomíname 85. výročie jej založenia. Veľa informácií o tejto osade nemáme. Tie čo sa objavili, boli viac-menej dielom náhody.
Prvú zmienku o tejto trampskej osade sme našli v knihe Boba Hurikána s názvom „Dějiny trampingu“ vydanej v Prahe v roku 1940. Kniha prezrádza že: “ ….Roku 1936 přijel za prací do Vyšných Hágů Ferda Votruba z libereckého RYKATÁDA. Netrvalo to dlouho a seznámil se s druhým trampířem Jardou Friedem a společně založili osadu TATRAN.
Činnost osady byla vzhledem k agilnosti Ferdy velká. Pěstovali horolezecký sport, volleyball, ping-pong, kanadský hockey a závodní lukostřelbu, v níž dobyli nejvíce úspěchů.“
Túto dôležitú informáciu preniesol aj Zdeno „Brčko“ Dočkal do svojej knihy „Údolia nestíchli“: „Napokon osady vznikali v menších mestách na Slovensku aj tak, že sa tam presťahovali trampi z miest, kde už tento druh prežívania voľných chvíľ zapustil hlboké korene. Tak sa r. 1936 prisťahoval do Vyšných Hágov Ferda Votruba z libereckého RYKATÁDA a s ďalším českým trampom Jardom Friedom založili osadu TATRAN. Bola to osada veľmi agilná, pestovala i horolezectvo, volejbal, stolný tenis, hokej a lukostreľbu. V tomto športe dosahovali aj značné úspechy na pretekoch.“
Ďalšiu indíciu priniesla 12. epizóda dokumentárneho cyklu „Zvláštní znamení touha“, ktorý bol spracovaný podľa námetu a scenára Fedora „Ňufa“ Skotala. V závere tejto epizódy sprevádza kamarát Pavel „Déčko“ Vinklát tvorcu Ňufa po miestach, kde stála chajda osady Severní Ryves, ktorá sa neskôr stala súčasťou spojených trampských osád RYKATADO. Déčko umožnil kamere pohľad do kroniky T.O. Severní Ryves, ktorej šerifom bol František „Ferda“ Otruba. Pohľad cez kameru do spomínanej kroniky bol osudový. Zbadali sme fotografie osady Tatran, a tak sa nám podarilo zozbierať niekoľko cenných fotografií.
Ferda Otruba sa po strate zamestnania v Prahe vrátil do Liberca. Keď si nenašiel prácu ani tam, rozhodol sa splniť si svoj „tatranský sen“ odchodom za prácou do Tatier. Tu založil s Jardom T.O. Tatran a osadníci z T.O. Severní Ryves dochádzali na Slovensko za nimi, čím obohatili aj činnosť osady Tatran. Tá trvala iba do vypuknutia 2. svetovej vojny.
Naše pátranie ďalej pokračovalo po stopách Ferdu Otrubu do Lukostreleckého oddielu v Liberci. V prvom rade sme si ozrejmili, že Ferdovo priezvisko je správne „Otruba“ a zistili sme, že po skončení vojny sa stal zakladateľom lukostreleckého športu v Liberci. Jedna stopa Tika zaviedla k istému Jardovi Friedovi, ktorý vo vojne zahynul. Po tejto stope sme nepokračovali, ale konečnú stopku sme nášmu pátraniu ešte nedali. S istotou už vieme, že T.O. Tatran naozaj existovala, za akých okolností vznikla a že trampi popri aktívnej činnosti T.O. Tatran budovali aj sanatórium vo Vyšných Hágoch.
Tik a Amazonka
